TRETIA ČASŤ

NÁJOM DRUŽSTEVNÉHO BYTU (NEBYTOVÉHO PRIESTORU)

NAKLADANIE S UVOĽNÝM DRUŽSTEVNÝM BYTOM

(NEBYTOVÝM PRIESTOROM)

Čl. 26

Vznik nájmu družstevného bytu

1.               Nájom družstevného bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou družstvo (prenajímateľ) prenecháva svojmu členovi (nájomcovi) do užívania družstevný byt za nájomné a úhradu na služby (plnenia) spojené s užívaním bytu.

2.               Zmluva o nájme družstevného bytu musí byť písomná a uzatvára sa na dobu neurčitú.

3.               Členovi vznikne právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu:

a)       na základe rozhodnutia predstavenstva družstva o uzavretí nájomnej zmluvy s členom družstva,

b)       prevodom členských práv a povinností alebo prevodom časti členských práv a povinností podľa Čl. 6,

c)       na základe schválenej dohody o výmene bytu po zaplatení všetkých pohľadávok viaznúcich na družstvevnom byte v správe družstva,

d)       na základe vykonateľného rozhodnutia o dedičstve po zaplatení všetkých pohľadávok viaznúcich na družstvevnom byte,

e)       zaplatením členského vkladu uvoľneného družstevného bytu vo výške určenej predstavenstvom družstva podľa Čl. 14.

4.               Nájomná zmluva obsahuje označenie predmetu nájmu, jeho príslušenstva a rozsah užívania. Výška nájomného a výška zálohových platieb na služby (plnenia) spojené s užívaním bytu tvoria neoddeliteľnú prílohu nájomnej zmluvy (tzv. Zálohový predpis).

5.               Na uzavretie nájomnej zmluvy s maloletou osobou alebo osobou, ktorá má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony sa vyžaduje súhlas súdu. Ak tento právny úkon nie je schválený súdom, v takom prípade je nájomná zmluva neplatná.

Práva a povinnosti z nájmu družstevného bytu

Čl. 27

1.               S členom - nájomcom družstevného bytu a s členmi - manželmi - spoločnými nájomcami bytu môžu na základe ich práva v byte bývať príbuzní v priamom rade, súrodenci, zať, nevesta, ako aj osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti. Počet týchto osôb (bývajúcich v byte po dobu dlhšiu ako tri mesiace) a jeho zmenu je nájomca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť družstvu. 

2.               Nájomca bytu a osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, sú povinné užívať byt, spoločné priestory a spoločné zariadenia bytového domu riadne, ako aj riadne požívať služby (plnenia) spojené s užívaním bytu.

3.               Nájomca bytu je povinný pri výkone svojich práv dbať, aby sa v bytovom dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom bytov a vlastníkom bytov nerušený výkon ich práv.

Čl. 28

1.               Náklady na opravy a údržbu súvisiace s užívaním bytu hradí nájomca bytu, okrem tých, ktoré sú financované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu (vchodu).

2.               Nájomca bytu je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť družstvu potrebu tých opráv v byte, ktoré sú financované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového dom (vchodu) a umožniť ich vykonanie, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikla nesplnením tejto povinnosti.

3.               Ak sa nájomca bytu nepostará o včasné vykonanie opráv a údržby bytu, ktoré nie sú financované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu (vchodu), družstvo má právo urobiť tak po predchádzajúcom upozornení člena na svoje náklady samo a požadovať od nájomcu náhradu týchto nákladov.

4.               Nájomca bytu je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v bytovom dome sám, alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má družstvo právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu bytu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu na to vynaložených nákladov.

5.               Nájomca je povinný oznámiť družstvu telefonický kontakt na seba alebo na inú ním poverenú osobu za účelom neodkladného sprístupnenia bytu v prípade havárie. Ak nájomca alebo ním poverená osoba v prípade havárie po telefonickej výzve zo strany družstva nesprístupní byt bez zbytočného odkladu, sprístupní sa byt za asistencie úradnej osoby (príslušníka polície alebo zamestnanca obecného/miestneho úradu) aj v neprítomnosti nájomcu resp. inej osoby užívajúcej byt spolu s nájomcom.

Čl. 29

1.               Nájomca bytu nesmie bez písomného súhlasu družstva vykonávať žiadne stavebné úpravy, ani inú podstatnú zmenu v byte a to ani na svoje náklady.

2.               Družstvo je oprávnené vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte len so súhlasom nájomcu bytu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnych dôvodov. Ak vykonáva družstvo takéto úpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy alebo platného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je nájomca bytu povinný ich vykonanie umožniť, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne nesplnením tejto povinnosti.

3.               Zmeny na prenajatej veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom družstva. Nájomca nemá nárok požadovať od družstva úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci ani protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Čl. 30

Nájomné a úhrada na služby (plnenia) spojené s užívaním družstevného bytu /nebytového priestoru

1.                  Pre družstevné byty a nebytové priestory platí zásada tzv. nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch a nebytových priestoroch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového a nebytového fondu.

2.                  Člen - nájomca družstevného bytu alebo nebytového priestoru je povinný platiť nájomné resp. úhrady vo výške nákladov vynaložených družstvom na prevádzku a správu družstevného bytu alebo nebytového priestoru, ktorý člen – nájomca užíva.

3.                  Člen - nájomca družstevného bytu je povinný platiť nájomné pozostávajúce z príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, z úhrad na plnenia a služby, z poplatkov za výkon správy a z odmeny funkcionára volebného obvodu - delegáta  (ďalej len „nájomné“) a zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu v štruktúre a vo výške podľa Zálohového predpisu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy.

4.                  Člen - nájomca družstevného nebytového priestoru je povinný platiť nájomné pozostávajúce z príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, z úhrad na plnenia a služby, z poplatkov za výkon správy, príp. aj z odmeny funkcionára volebného obvodu – delegáta, ak ju neplatí v Zálohovom predpise na byt (ďalej len „nájomné“) a zálohy na plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru v štruktúre a vo výške podľa Zálohového predpisu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy.

5.                  Fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu sa tvorí v členení fond domu, fond vchodu, fond meradiel SV a TÚV, fond PRVN. Výška príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu je stanovená v súlade s platným rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

6.                  Úhradami na plnenia a služby sú platby predpísané Zálohovým predpisom slúžiace na úhradu nákladov na splátku finančnej výpomoci, poistenie, upratovanie, odpočet a rozúčtovanie ÚK, odmenu zástupcu vlastníkov bytov, splátku úveru a úrokov (anuita), daň z nehnuteľnosti.

7.                  Zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru sú zálohové platby predpísané Zálohovým predpisom slúžiace na úhradu nákladov na teplo, nákladov na teplú úžitkovú vodu, nákladov na studenú pitnú vodu, nákladov na elektrickú energiu spoločných priestorov, nákladov na odvod za zrážkovú vodu.

8.                  Výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a výšku úhrad na plnenia a služby stanovuje v Zálohovom predpise predseda družstva.

9.                  Výšku poplatkov za výkon správy schvaľuje predstavenstvo družstva.

10.              Výšku záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru stanovuje v Zálohovom predpise predseda družstva. Pri stanovení výšky záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru sa vždy vychádza z predpokladaných nákladov a ak je to možné, zohľadňujú sa skutočné náklady zistené ročným vyúčtovaním za predchádzajúci kalendárny rok.

11.              Člen - nájomca družstevného bytu alebo nebytového priestoru je povinný platiť nájomné a zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne vopred, najneskôr do 25-teho dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Nájomné a zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru sa považujú za uhradené dňom pripísania platby na bankový účet družstva.

12.              Ak člen - nájomca družstevného bytu alebo nebytového priestoru nezaplatí nájomné a zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu ani do piatich dní po lehote splatnosti, je povinný v zmysle § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaplatiť družstvu poplatok z omeškania.

13.              Prenajímateľ (družstvo) je oprávnený jednostranne meniť v Zálohovom predpise štruktúru a výšku príspevkov, preddavkov, zálohových platieb na služby a plnenia a poplatkov za výkon správy, ak je na to dôvod vyplývajúci z výsledku ročného vyúčtovania plnení, zo zmeny právnych predpisov, z rozhodnutí cenových orgánov, zo zmeny výšky DPH, zo zmeny meny, zo zmeny výšky ročnej inflácie, zo zmeny štruktúry a rozsahu poskytovaných služieb, plnení, prác a výkonov, z rozhodnutí predstavenstva družstva, z rozhodnutí predsedu družstva, z rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

14.              Rozdiel medzi predpísanými zálohami na plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a skutočnými nákladmi za kalendárny rok vyúčtuje družstvo s jednotlivými užívateľmi bytov najneskôr do 31.05. nasledujúceho kalendárneho roka. Vyúčtovaním zistený preplatok uhradí družstvo členovi najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je člen družstva povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním vykázaný nedoplatok.

15.              Náklady na plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru rozúčtuje (rozpočíta) družstvo nasledovne:

a)        náklady na dodávku tepla podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov tepla alebo určených meradiel tepla na meranie množstva dodaného tepla u vlastníkov a nájomcov bytov v bytovom dome, ktoré sú rovnakej triedy presnosti v pomere základnej a spotrebnej zložky podľa platného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prijatého v období od 01.06. do 31.12. kalendárneho roka. Pri rozúčtovaní nákladov na dodávku tepla sa postupuje podľa osobitného predpisu. Ak nemožno v byte vykonať odpočet pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov tepla alebo určených meradiel tepla na meranie množstva dodaného tepla, postupuje sa pri rozúčtovaní nákladov na dodávku tepla podľa osobitného predpisu.

b)        náklady na dodávku (vodné) teplej úžitkovej vody a stočné podľa nameraných hodnôt, pričom sa pri rozpočítavaní postupuje podľa osobitného predpisu. Ak nemožno v byte vykonať odpočet hodnôt na určenom meradle pre teplú úžitkovú vodu, postupuje sa pri rozúčtovaní nákladov na dodávku a ohrev teplej úžitkovej vody podľa osobitného predpisu.

c)        náklady na dodávku (vodné) studenej pitnej vody a stočné ako podiel fakturačného meradla a súčtu všetkých meračov v pomere podľa nameraných hodnôt v objekte rozpočítavania. Ak nemožno v byte vykonať odpočet hodnôt na určenom meradle pre studenú pitnú vodu (SV), rozúčtovanie spotreby SV sa bude riadiť podľa spotreby priemeru dvoch posledných kalendárnych rokov nameranej v byte. Ak nie je známa hodnota spotreby priemeru posledných dvoch kalendárnych rokov, rozúčtovanie spotreby SV sa bude riadiť Prílohou č. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

d)       náklady na odvod zrážkovej vody podľa platnej legislatívy a podielu plochy bytu (m2) k ploche strechy,

e)        náklady na spotrebu elektrickej energie spoločných častí domu a spoločných zariadení domu rovnakým dielom na každý byt v bytovom dome alebo iným spôsobom podľa rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

f)         náklady na odpočet a rozúčtovanie meradiel studenej pitnej vody, teplej úžitkovej vody a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov podľa ich počtu v byte,

g)        náklady na poistenie domu podľa výšky spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu,

h)        náklady na poistenie bytu a poistenie nebytového priestoru rovnakou sumou na každý byt a nebytový priestor v bytovom dome,

i)          náklady na upratovanie a zimnú údržbu rovnakým dielom na každý byt v bytovom dome alebo iným spôsobom podľa rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

j)          náklady na ostatné služby, plnenia, práce a výkony rovnakým dielom na každý byt v bytovom dome alebo iným spôsobom podľa rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

16.              Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v súlade s § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov rozhodnú na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní vlastníkov o rozúčtovaní (rozpočítavaní) nákladov na plnenie alebo službu uvedené v Čl. 30 bod 15. písm. e), i), j) iným spôsobom ako rovnakým dielom na každý byt v bytovom dome, družstvo je oprávnené v ročnom vyúčtovaní uplatniť voči vlastníkom bytov a nájomcom bytov poplatok podľa Cenníka služieb, plnení, prác, výkonov a tovarov SBD III Košice za každé jedno plnenie alebo službu, na ktoré sa tento spôsob rozúčtovania má aplikovať podľa rozhodnutia vlastníkov bytového domu.

17.              Zálohový predpis družstvo doručí členovi – nájomcovi družstevného bytu alebo nebytového priestoru oproti podpisu prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Nezastihnutému členovi – nájomcovi družstevného bytu alebo nebytového priestoru doručí družstvo zálohový predpis poštou ako doporučenú zásielku na adresu člena – nájomcu družstevného bytu alebo nebytového priestoru uvedenú v spise uloženom na družstve.

18.              Ročné vyúčtovanie nákladov za služby (plnenia) spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru družstvo doručuje členovi družstva – nájomcovi družstevného bytu alebo nebytového priestoru oproti podpisu prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Nezastihnutému členovi družstva – nájomcovi družstevného bytu alebo nebytového priestoru doručí družstvo ročné vyúčtovanie služieb (plnení) spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru poštou ako doporučenú zásielku na korešpondenčnú adresu člena – nájomcu bytu alebo nebytového priestoru uvedenú v spise uloženom na družstve.

19.              Ak nie je možné doručiť písomnosť členovi družstva – nájomcovi družstevného bytu alebo nebytového priestoru na adresu uvedenú v  spise uloženom na družstve, družstvo doručí písomnosť členovi družstva – nájomcovi družstevného bytu alebo nebytového priestoru na adresu jeho trvalého alebo prechodného pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

20.              Písomnosti doručované v súvislosti a na základe zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou sa považujú za doručené:

a)      v prípade prevzatia zásielky dňom doručenia zásielky,

b)      v prípade odopretia prevzatia zásielky dňom odmietnutia prevzatia zásielky,

c)      v prípade vrátenia zásielky poštou z dôvodu, že adresát si zásielku v úložnej lehote neprevzal, na tretí deň odo dňa vrátenia zásielky odosielateľovi, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie,

d)     v prípade vrátenia zásielky poštou z dôvodu, že pošta vyznačila poznámku adresát neznámy, na tretí deň  odo dňa vrátenia zásielky odosielateľovi, a to aj vtedy, ak  sa o tom adresát nedozvie. 

Spoločný nájom družstevného bytu manželmi

Čl. 31

1.               Ak vznikne jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z toho členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

2.               Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

3.               Ustanovenie bodu 2. platí aj v prípade, ak vzniklo pred uzavretím manželstva len jednému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

4.               Spoločný nájom nevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú.

5.               Bežné záležitosti, ktoré sa týkajú spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných prípadoch je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov, ktoré sa týkajú spoločného nájmu družstevného bytu, sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Čl. 32

Právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi zanikne:

a)       rozvodom manželstva v prípade, že nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve,

b)       dohodou rozvedených manželov - spoločných členov družstva alebo dohodou manželov – spoločných členov, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil súd za trvania manželstva,

c)       právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu,

d)       smrťou jedného z manželov,

e)       zánikom nájmu družstevného bytu podľa Čl. 37.

Čl. 33

1.               Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

2.               Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Čl. 34

Prechod nájmu družstevného bytu

Ak zomrie manžel a manželia neboli spoločnými členmi družstva prechádza členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na dediča, ktorému pripadol členský vklad (podiel). Ak zomrie manžel a manželia boli spoločnými členmi družstva, zostáva členom družstva a jediným nájomcom družstevného bytu pozostalý manžel.

Čl. 35

Podnájom družstevného bytu

1.               Ak člen družstva - nájomca bytu nemôže zo závažných dôvodov po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov družstevný byt užívať, môže ho na základe predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu družstva prenechať inej osobe do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme maximálne na dobu jedného roka.

2.               Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.

3.               Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.

Čl. 36

Výmena bytu

1.               Člen - nájomca družstevného bytu môže s písomným súhlasom družstva uzavrieť dohodu o výmene bytu. Dohoda o výmene musí mať písomnú formu a môže zároveň obsahovať dohodu účastníkov výmeny o prevode členských práv a povinností. Ak dohoda o výmene bytov spĺňa tieto náležitosti, predseda družstva dá k dohode o výmene bytov súhlas.

2.               Ak člen - nájomca družstevného bytu a nebytového priestoru vymieňa oddelene iba byt alebo miestnosť neslúžiacu na bývanie s občanom, ktorý nie je členom družstva, družstvo neudelí súhlas s dohodou, pokiaľ sa tento občan nestane členom družstva.

3.               Ak ide o výmenu bytov v tom istom družstve, nadobudne dohoda účinnosť dňom, kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie predsedu družstva, ktorým bol udelený súhlas s dohodou. Ak ide o výmenu bytov v rôznych družstvách alebo o výmenu bytu družstevného za byt nedružstevný, nadobúda dohoda účinnosť dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie posledného orgánu príslušného na udelenie súhlasu.

Zánik nájmu družstevného bytu

Čl. 37

Nájom družstevného bytu zaniká:

a)       zánikom členstva nájomcu družstevného bytu podľa Čl. 15,

b)       písomnou dohodou medzi družstvom a členom - nájomcom bytu ku dňu určenému v dohode,

c)       písomnou výpoveďou; nájom bytu sa skončí uplynutím výpovednej lehoty,

d)       prevodom členských práv a povinností, ktoré sa týkajú družstevného bytu,

e)       zničením bytového domu,

f)        prevodom vlastníctva družstevného bytu na jeho nájomcu.

Čl. 38

Výpoveď nájmu družstevného bytu družstvom

1.               Predstavenstvo družstva môže vypovedať nájom bytu členovi - nájomcovi, ak:

a)       nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,

b)       nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu na plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace,

c)       nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

d)       je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri vykonávaní ktorých nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,

e)       nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

2.               Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

3.               Na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia  osobitného predpisu (§ 46 Občianskeho súdneho poriadku).

4.               Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa Čl. 38 bod 1. písm b) v nadväznosti na § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a nájomca preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

5.               Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatí družstvu všetky pohľadávky alebo sa písomne dohodne s družstvom o spôsobe ich úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

Čl. 39

Bytové náhrady

1.               Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

2.               Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

3.               Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

4.               Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

5.               Ak sa nájomný pomer skončil podľa Čl. 38 bod 1. písm. d) nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním.

6.               Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa Čl. 38 bod  1. písm. e) nájomca  nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa Čl. 38 bod 1. písm. a) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

7.               Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa Čl. 38 bod 1. písm. b) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenie nájomného pomeru z dôvodu podľa Čl. 38 bod 1. písm. b) stanov nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

8.               Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa Čl. 38 bod 1. písm. b) alebo c) v nadväznosti na § 711 ods. 1 písm d) Občianskeho zákonníka nájomca, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má právo iba na prístrešie.

Čl. 40

Nájom a podnájom nebytových priestorov

1.               O nájme nebytových priestorov financovaných z prostriedkov členov platia primerane ustanovenia o nájme bytov. Ak ide o nájom nebytových priestorov, ktoré sú však určené na výkon povolania len jedného z manželov, právo spoločného nájmu nevznikne.

2.               Nájom a podnájom nebytových priestorov postavených bez finančnej účasti členov upravuje osobitný právny predpis.⁴⁾

Čl. 41

Zlúčenie bytov

1.               Byt alebo jeho časť možno zlúčiť so susedným bytom len so súhlasom predstavenstva družstva.

2.               Predstavenstvo družstva povolí zlúčenie najmä vtedy, ak sa ním dosiahne účelnejšie využitie bytového priestoru členmi domácnosti nájomcu a ak nie je potrebné poskytnúť bytovú náhradu.

4/ Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Čl. 42

Rozdelenie bytu

1.               Byt možno rozdeliť na dva byty len so súhlasom predstavenstva družstva.

2.               Predstavenstvo družstva povolí rozdelenie bytu najmä vtedy, ak sa ním dosiahne účelnejšie využitie bytového priestoru.

Čl. 43

1.               Súhlas predstavenstva družstva so zlúčením alebo rozdelením bytu nenahrádza povolenie stavebného úradu, ktoré je potrebné podľa osobitných právnych predpisov⁵⁾.

2.               V súvislosti so zlúčením alebo rozdelením bytu predstavenstvo družstva súčasne prerozdelí náklady a zdroje financovania zlúčených alebo rozdelených bytov a určí výšku členských vkladov (podielov) a zostatok nesplateného investičného úveru pripadajúci na príslušné byty.

Čl. 44

Použitie bytu na iné účely ako na bývanie

1.               Byt alebo jeho časť môže člen - nájomca družstevného bytu alebo členovia jeho domácnosti dočasne používať na iné účely ako na bývanie len so súhlasom predsedu družstva za predpokladu, že byt alebo jeho časť dočasne nebude slúžiť aj bytovým účelom.

2.               O trvalom použití bytu na iné účely ako na bývanie rozhoduje predstavenstvo družstva. Trvalé použitie bytu na iné účely ako na bývanie upravuje osobitný právny predpis⁵⁾.

5/ Zákon č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Čl. 45

1.               Zmluvy alebo dohody uzatvárané členmi družstva v zmysle týchto stanov s inými fyzickými

i právnickými osobami (Čl. 6, Čl. 32 písm. b) a Čl. 35, Čl. 36) musia byť opatrené úradne overenými podpismi zúčastnených strán. To isté platí aj o podpísaní písomného oznámenia o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve a písomného súhlasu nadobúdateľa členstva (Čl. 6).

2.               Podmienka podľa bodu 1. sa považuje za splnenú, ak účastníci zmluvy alebo dohody túto podpíšu pred určeným zamestnancom družstva.

Čl. 46

O spôsobe nakladania s uvoľneným družstevným bytom (nebytovým priestorom) rozhoduje predstavenstvo.